1729 - Gymnázium založil gróf Ján Jakub Löwenburg. Zakladacia listina bola vydaná vo Viedni 30.7.1727 a cisár Karol VI. ju schválil a podpísal 16. apríla 1729. Cieľom založenia gymnázia bolo „umožniť mládeži Turca, Liptova a Oravy vzdelávať sa vo vede a v dobrých mravoch.“ Dňa 10. mája 1729 prišli do Ružomberka prví dvaja piaristi a ešte v tom mesiaci začali vyučovať v novovzniknutom gymnáziu.

Gróf Löwenburg nemal k Ružomberku žiadny majetkový ani rodinný vzťah. Dalo by sa predpokladať, že strečniansky feudálny pán založí školu v blízkej Žiline, ktorá v tom čase nemala gymnázium. A nemala ho ani Orava, Liptov ani Turiec, a tak sa rozhodol zriadiť školu v strede týchto regiónov.

Ružomberské gymnázium vo svojom prvom období existencie bolo latinskou školou s dvoma stupňami. Prvé tri triedy poskytovali základné všeobecné vzdelanie pre budúcich remeselníkov, mešťanov, nižších úradníkov. Ďalšie triedy s nižšími tvorili gymnázium. Skončenie štúdia umožňovalo ďalšie štúdium na univerzitách, v bohosloveckých seminároch. V elementárnych triedach bola vyučovacou rečou slovenčina, vo vyšších triedach latinčina. Vyučovacími predmetmi boli: náboženstvo, latinský jazyk, nemecký jazyk, zemepis, prírodopis, dejepis, matematika a krasopis.

Po založení nižšieho gymnázia /1729/ a vybudovaní rezidencie piaristov bola vedľa kláštora pravdepodobne z dreva postavená 3 – 4 triedna škola gymnázia /1735/. Bližšie údaje o nej sa nezachovali. Budova slúžila do roku 1790, keď na tom istom mieste z prostriedkov študijného fondu postavili novú budovu. Nie moc kvalitnú stavbu museli v roku 1806 renovovať /zatiaľ vyučovali v kláštore/ a potom slúžila svojmu cieľu až do roku 1889.

1889 - Gymnázium sa presťahovalo do novej 8-triednej budovy /dnes Fakulta zdravotníctva KU/.

1942 - do užívania bola odovzdaná nová budova gymnázia na Moyzesovej ulici. Je dielom pražského architekta Adolfa Benša, jedného z významných predstaviteľov funkcionalizmu. Jej architektonické riešenie sa dostalo i do učebníc architektúry.